Mgr. Daniela Facunová

Niekoľko užitočných rád, ktoré nemôžu nikdy stratiť platnosť

1. Dbajte o to, aby dieťa pochopilo, že jeho správanie má isté dôsledky.
Naučte deti vážiť si svoje veci. Súvislosti medzi príčinou a následkom vie pochopiť už trojročné dieťa, preto by ste vaše dieťa mali na možné dôsledky upozorniť. Ak sú prirodzené dôsledky správania pre dieťa nebezpečné, alebo sa priveľmi predražili primerane ho potrestajte. Vyberajte tresty, ktoré súvisia  s prehreškom. Netrestajte fyzicky.
Napríklad: Ak si zabudne zamknúť bicykel, postupujte logicky – jazdu na bicykli mu na týždeň zakážte. Ak  zabudlo vrátiť knihu do knižnice, nechajte ho zaplatiť pokutu  z vreckového. Ak si dieťa pokazí hračku, nekupujte mu hneď novú.

2. Nezabúdajte chváliť.
Ak sa dieťa správa pekne, pomáha vám v domácnosti pri práci, usmejte sa naň, alebo ho pohladkajte. Chvála spojená s telesným kontaktom by mala prevažovať nad krikom. O tom čo, sa vám na detskom konaní páči hovorte celkom konkrétne.
 Napríklad: „ Ďakujem, že si bol vysypať smeti“ alebo „ Som rada, že si sa udobril  s bratom“. Nikdy sa o poslušnosť dieťaťa neusilujte podplácaním. Ak hnevá a neposlúcha nijakú odmenu si nezaslúži.

3.Rešpektujte povahu dieťaťa.
Niektoré deti sú samostatné, niektoré nie. Rodičia by nemali so všetkými deťmi zaobchádzať rovnako. Temperament ovplyvňuje aktivitu, schopnosť sústrediť sa, reakciu na nové situácie i spôsob, akým človek dáva najavo svoje pocity. Odborníci zistili, že tieto povahové črty nemožno zmeniť, lebo sú vrodené. Napríklad: Hanblivosť súvisí s genetickým vybavením. To však neznamená, že sa budete dieťaťu prispôsobovať. Treba mu trpezlivo vysvetľovať ako sa má správať.
4.Určite hranice, ktoré nesmie dieťa prekročiť.
Každý rodič chce, aby bolo jeho dieťa spokojné a nerád mu kazí plány. Ak ustúpite len preto, aby ste na tvári dieťaťa videli úsmev, koledujete si v budúcnosti o vážne problémy. Aby sa dieťa vo svete nestratilo, musí vedieť, kde sa končia jeho hranice a začínajú práva ostatných. Vytýčte hranicu medzi prijateľným a neprijateľným  správaním. Potomka s ňou zoznámte a vysvetlite mu, čo sa stane, ak ju prekročí. Najdôležitejšie je dať deťom najavo, že doma rozhodujú rodičia. Neobmedzujte však deti zbytočne. Pamätajte, že im je prirodzená zvedavosť a že sa učia zo skúseností.

5.Dieťa nikdy neponižujte.
Ak sa dieťa nespráva primerane, vyhnite sa príkazom („Ten neporiadok si hneď uprac!“), vyhrážaniu („Ak zasa prídeš neskoro, nabudúce nepôjdeš nikam!“) a urážkam ( „Máš v hlave piliny, alebo čo?“). Dieťa má vtedy pocit, že ho nemáte radi a ste k nemu nespravodlivý. Výčitky formulujte tak, aby si dieťa uvedomilo, ako jeho správanie pôsobí na ostatných. Vyjadrite ako sa cítite.(„ Prekáža mi, keď v kuchyni nájdem neporiadok.“ „Bojím sa o teba, keď sa dlho nevraciaš.“) V tomto prípade sa dieťaťa nedotknete a hádam vás skôr pochopí. Priveďte ho k tomu, aby nad svojim správaním rozmýšľalo a nabudúce sa správalo ohľaduplnejšie.

6.Nechcite od dieťaťa viac, ako môže zvládnuť.
Nebuďte   netrpezliví. Nepoháňajte deti k výkonom na ich vek neprimeraným. Nie je pravdou, že sa najďalej dostanú deti, ktoré idú najrýchlejšie. Ak deti ženiete dopredu veľmi rýchlo, zvyčajne zlyhajú. Také deti majú často pocit, že sa rodičom nedá zavďačiť. Dieťa pred pubertou, ktoré si myslí, že sklamalo vaše očakávania, môže skončiť pri dogách, násilí atď.
Nerobte ani opačnú chybu. V obave, aby ste na dieťa nenaložili priveľa zatvárate mu dvere k samostatnosti. „Neťahajte hore nasilu vzpierajúceho sa potomka, ale cestu k vrcholu mu ukážte.“

7.Berte pocity dieťaťa vážne.
Vypočujte si dieťa a snažte sa mu porozumieť. Pokúste sa  s pochopením a vlastnými slovami vysloviť čo dieťa cíti. Neobmedzujte sa na suché konštatovanie faktov. Predstavte si, že dieťa zúri, lebo ho zradil jeho najlepší kamarát. Ak mu poviete, že vyzerá nahnevane, spôsobíte, že si bude pripadať ako „mucha pod mikroskopom“. Vaša reakcia by mala odrážať jeho pocity : „To, čo si Jankovi povedal, malo ostať medzi vami dvoma, nečudujem sa, že ťa to rozčúlilo, keď to všade rozhlásil.“ Dáte tým najavo, že ho naozaj chápete.

8.Nehanbite sa prejaviť svojmu dieťaťu lásku.