Mgr. Daniela Facunová

MATEMATICKÁ HRA: KTO TO MÁ?

Tvorba hry, pravidlá, spôsob zadania:

Pre hru "Kto to má?" potrebujeme pomocný papier a najmenej toľko čistých papierových kartičiek z výkresu, koľko je žiakov v triede, väčšinou ich urobím viac.

Na pomocný papier si napíšem ľubovoľné číslo, vedľa neho napíšem kľúč, ktorý je dostatočne ťažký a ktorý ma povedie k ďalšiemu číslu, ktoré ešte nebolo použité. Takto pokračujem, kým nemám posledné číslo hry.  K nemu priradím kľúč, ktorý ma povedie znova k prvému číslu, čím vznikne uzavretý cyklus, a preto sa pri hre môže začať ktorýmkoľvek číslom, vždy kde sa hra začne, tam sa aj skončí. Potom prepíšem každé číslo aj s kľúčom na jednu kartičku, tým je hra hotová a môže sa hrať. Hrá sa nasledovne:

Kartičky rozdám žiakom, niektorí ich môžu dostať viac, záleží na tom, koľko kartičiek je pripravených. Zvolím prvého žiaka, ktorý hru začne. On prečíta prvú kartičku. Ďalšiu kartičku číta ten žiak, ktorý má na svojej kartičke správnu odpoveď na jeho kľúč atď. Takto čítajú postupne všetci žiaci svoje kartičky, až kým sa nedôjde znovu               k prvej a tým sa hra končí. Ak chceme, môžeme merať čas, ktorý bol potrebný na prečítanie všetkých kartičiek. Môžeme hru nanovo rozdať a znovu sa ju zahrať, čím zistíme, že sa priebeh hry zrýchľuje.

Príklad:
(V hre sú použité desatinné čísla, percentá, druhá i tretia odmocnina, zlomky - vhodné pre 7. ročník. Je zostavená pre najviac 28 žiakov. Kartičky sa nerozdávajú v uvedenom poradí. )

Cieľ hry:

Hra sa môže používať pri akomkoľvek precvičovaní pamäťového počítania s ktorýmkoľvek číselným oborom, s akýmikoľvek počtovými výkonmi, záleží len na tvorivosti žiakov, na tom, čo už poznajú a ktorý ročník základnej školy práve absolvujú. Je vhodná pre všetky ročníky ZŠ.

Žiaci sa pomocou nej učia pohotovo reagovať, vnímať, sústreďovať sa a cibriť rýchlosť v počítaní.
Hru nemusí pripravovať pre žiakov vždy len učiteľ. Môžu ju vytvoriť aj žiaci. U žiakov sa vo veľkej miere rozvíja logické myslenie a tvorivosť vtedy, keď sami dokážu hru vytvoriť tak, aby fungovala, aby kľúče v nej na seba nadväzovali a tvorili uzavretý cyklus. Zároveň sa pri tvorbe hry rozvíjajú aj charakterové vlastnosti: čestnosť, spolupráca v skupine a kolektívna zodpovednosť za svoju prácu.

Aplikácia a skúsenosti:

Túto hru zvyknem v triedach s rozšíreným vyučovaním matematiky so žiakmi najskôr tvoriť, až potom sa ju zahráme. Keďže pracujú v štyroch až piatich skupinách, vznikne štyri až päť hier, ktoré môžem potom používať aj v klasických triedach. Žiaci mi takýmto spôsobom pomáhajú pripravovať pomôcku na vyučovanie, pričom sa sami vzdelávajú a rozvíjajú svoje schopnosti. Stalo sa mi, že jedna skupina chlapcov začala kľúče hry tvoriť tak, že len pripočítavala postupne v ďalšom a ďalšom jednotku. Keď som na to prišla, upozornila som ich, že si tvorbu hry takto nepredstavujem. Museli ju prerobiť. Aké bolo moje prekvapenie, keď po prerobení hry nebola znovu podľa mojich predstáv? Chlapci do kľúčov pozadávali také zložité výrazy, že by sa hra nedala hrať spamäti. Nič som nepovedala, len po dokončení práce v skupinách som ich vyzvala prvých, aby sa pred všetkými svoju novovytvorenú hru zahrali, a tak nám ukázali, či je ich hra funkčná. Samozrejme, že sa ich zlé zámery obrátili proti nim. Potom som všetkým vysvetlila, že by mali vytvoriť hru náročnú, ale nie zákernú, aby sa dali úlohy v kľúčoch vypočítať spamäti a pokiaľ možno v rýchlom časovom intervale.

Hru často používam ako matematickú rozcvičku na začiatku hodiny, ale aj počas hodiny ako vhodnú aktivitu.