Choď na obsah Choď na menu
 


Voľné písanie a cielené voľné písanie

C i e l e   a   p o s t u p   m e t ó d y :

       V rámci stratégie učenia a myslenia EUR túto vyučovaciu metódu môžeme považovať za evokačnú, ale sa dá použiť i ako reflexia. Ak si ju žiak osvojí, nemusí ju používať iba na pokyn učiteľa, na hodinách matematiky. Je použiteľná kedykoľvek, keď si bude potrebovať zaznačiť svoje myšlienky na papier. Je užitočná v každom veku.

        Ak určíme tému, o ktorej treba písať, hovoríme o cielenom voľnom písaní. Písať sa však môže aj bez zadania témy o tom, o čom chceme písať sami. Cieľom voľného písania je aktivizácia uvažovania. Pri voľnom alebo cielenom voľnom písaní prebieha súčasne proces myslenia i písania a to vplýva na lepšie zapamätanie si učiva.

 

P r a v i d l á   p o u ž i t i a     m e t ó d y :

1. Dohodneme sa so žiakmi na určitom čase (napríklad 7 minút), ak je písanie   cielené, povieme žiakom o čom majú písať.

2. Vo vymedzenom čase musí byť ruka stále v pohybe, nesmie sa prestať písať. Ak nás nenapadá nová myšlienka, na okraj papiera si čmárame (bodky, čiarky..), alebo píšeme: „Nič ma nenapadá.“ Tým sa udržiava myslenie v pohotovosti a môže nás napadnúť znovu niečo nové.

3. Počas písania sa nestaráme o gramatiku, nemusia to byť súvislé vety. Účelom je dať svoje myšlienky, ktoré máme  v hlave, na papier. Treba písať skutočne všetko, čo nás napadne. Niekedy aj zdanlivo hlúpe myšlienky môžu mať hodnotu.

4. Keď píšu žiaci, píše aj učiteľ. Ak žiaci vidia písať učiteľa, považujú toto písanie za dôležité a nekladú mu otázky. Predíde sa tým vyrušovaniu ostatných.

5. Nikto nerobí žiadne posudky. Žiaci musia mať istotu,   že ich myšlienky nebudú zneužité.

 

        Myslenie nie je lineárne. Tok myšlienok prichádza z viacerých strán. Ak chceme písať súvisle, mnoho cenného si nepoznačíme. Keď sa cítime voľne, keď sme neobmedzení štylistikou, lepšie sa nám môže podariť zaznamenať príchod myšlienok a samotné myšlienky prichádzajú na rozum ľahšie. Ak budeme pracovať s deťmi touto metódou, je dôležité presvedčiť ich, že to nie je test, len voľné písanie myšlienok na papier. Žiaci môžu písať svoje myšlienky, ale aj také, ktoré počuli od druhých, len ich vyjadria svojimi slovami.

 

Učiteľ môže túto metódu použiť:

- pred preberaní nového učiva, ak chce zistiť, čo žiaci o danej   téme vedia a aby zaktivizoval myslenie žiakov,

- po prebratí nového učiva, aby sa presvedčil, do akej miery si   nové učivo žiaci osvojili a spojili so starým, 

- na zistenie názorov, myšlienok a uvažovanie žiakov nielen na  vyučovacej, ale aj na triednickej hodine

- ako pomoc pri príprave projektov

 

S k ú s e n o s t i   a    p o s t r e h y   p r i     p o u ž í v a n í   m e t ó d y    v o   v y u č o v a n í   m a t e m a t i k y

 

         Metódu voľného cieleného písania používam veľmi často v rôznych častiach vyučovacej hodiny. Pred preberaním nového učiva, aby sme si so žiakmi pripravili „pôdu“ pre nové učivo   a zopakovali už poznané, alebo po prebratí nového učiva, aby zhrnuli vedomosti a spojili nové so starým hlavne tam, kde žiaci majú mať aj teoretické poznatky o učive. Prvýkrát som túto metódu použila už pred piatimi rokmi   u žiakov 5. ročníka. Dnes sú títo žiaci už deviataci a pracovať touto metódou im nerobí problém.

       Napríklad v 6. ročníku som voľné cielené písanie použila po prebratí učiva o deliteľnosti prirodzených čísel, kde som si chcela overiť ako si žiaci pamätajú a uvedomujú potrebné. Keď som rozdávala papiere, žiaci boli nekľudní, nespokojní. V triede bolo cítiť strach pred písomkou. Chytro som im povedala: „Píšeme voľné písanie.“ Reakcia bola taká, že si vydýchli  a niektorí s úľavou poznamenali, že píšu radi. Na písanie mali  7 minút. Niektorým  tento čas nestačil. Spomenuli si na veľa vecí – znaky deliteľnosti, súdeliteľné, nesúdelitaľné čísla a pod.  Písanie sme vyhodnocovali. Jeden žiak čítal, čo napísal  a ostatní si značili plusom všetko to, čo mali napísané spolu s ním. Ak mal niekto napísané viac, to čo nebolo ešte prečítané,  doplnil predchádzajúceho a prečítal chýbajúci text. Potom sme už mohli využiť všetku vedomosť o deliteľnosti prirodzených  čísel  pri  počítaní  úloh, aplikácii teoretickej časti učiva v praktických úlohách. Žiaci začínali voľné písanie slovami: „Neviem si na nič spomenúť“- a predsa si spomenuli. Jeden žiak napísal: „Matematika je všetko možné, aj deli-teľnosť.“

            Takto si pre voľné písanie môžeme zvoliť rôznu tému. Či už zopakovať učivo o trojuholníkoch a iných n – uholníkoch, alebo o telesách, zopakovať rôzne vzorce atď. Nedávno som použila voľné písanie na cvičeniach z matematiky. Dala som žiakom 9. ročníka napísať všetky vzorce, ktoré poznajú s tým, že napíšu aj čo ktorý znamená, pretože sme išli počítať úlohy zamerané na výpočet obsahov, obvodov, objemov a povrchov geometrických útvarov. Žiaci napísali veľa vzorcov za päť minút, ale čomu som bola rada, písali nielen vzorce z matematiky, ale aj z fyziky, či chémie. Vidno, že títo žiaci neuvažujú oklieštene, ich uvažovanie nie je odtrhnuté od praxe. Jednoducho ich to tak napadlo, rozmýšľajú integrovane. Ak by som opakovala a skúšala frontálne, niektorí žiaci by boli úplne pasívni, nevnímajúci, čo sa deje na hodine, takto boli nútení pracovať a rozmýšľať všetci.

         Keďže voľné písanie robíme na hodinách matematiky častejšie, žiaci sa naučili pracovať takouto formou, väčšinou im to nerobí ťažkosti a píšu radi. U niektorých žiakov je zaujímavé pozorovať, ako oduševnene a rýchlo píšu, aby toho napísali   čo najviac, hoci im o nič nejde, pretože voľné písanie nehodnotím známkou. Možno aj toto je spôsob, ako deti naučiť prestať sa pýtať: „Čo za to?“ a pracovať na hodine nielen pre známku. Pestovať v nich vedomie, že to čo robia je hlavne preto, aby  boli múdrejší, šikovnejší, vedeli sa ústne aj písomne vyjadrovať.
         Po prečítaní voľného písania môžeme vidieť, ako žiaci rozmýšľajú. Niektorí majú skutočne rozhárané myšlienky. Ťažko sa vedia sústrediť. Rozptyľuje ich všetko okolo seba. Stretla som sa s tým, že napísali:

 „Taká blbá téma na voľné písanie, mohla nám dať niečo lepšie.“ – žiak sa potom dokázal sústrediť a predsa sa rozpísal.

„Chce sa mi spať, klipkajú mi oči“ – únava.

„…čo zasa tí dvaja robia, Vladimírovi zalieva pero, oprskal Petra“ – rozptyľuje ho okolie, nemôže sa sústrediť.

      Pri voľnom písaní si uvedomujem, ako sa niekedy ťažko naši žiaci na  vyučovaní sústreďujú.  Ako  ich rozptyľuje všetko okolo seba, na čo všetko okrem potrebného myslia.
      Ak chcem, aby žiaci písali na papier naozaj všetky svoje myšlienky, ktoré ich napadnú, musím mať u nich vypestovanú dôveru. Musia mať istotu, že nezneužijem proti nim to,  čo napíšu, čo sa týka obsahu, ale ani to, čo sa týka gramatických a štylistických chýb.
       Žiak by mal mať pocit, že to čo robí je správne a dôležité. Ak nemá strach, že sa zmýli alebo povie, či napíše niečo nesprávne je zvedavejší a má väčší záujem o učenie. Je smelší a odvážnejší. Zapája sa iniciatívnejšie do práce, je istejší sebavedomejší. 
        Stále si uvedomujem, že voľné písanie má byť obrazom produktívneho myslenia, ktoré je nelineárne a že nie je dokonalým literárnym dielom.

                                          Dôvera žiakov  k učiteľovi  je  základom  kvalitnej  spolupráce.
         Postupným používaním voľného písania vo vyučovaní sa môže u žiakov dosiahnuť to, že rozptyľujúcich myšlienok bude stále menej a menej. Budú sústredenejší,  pohotovejší,  dokážu si  rýchlejšie  vybaviť  potrebné  vedomosti,  ktoré budú  musieť použiť pri riešení rôznych úloh. Ja sama často používam voľné písanie, ak ma napadnú dobré myšlienky, na ktoré nechcem zabudnúť. Mnohokrát si ich značím i na zdrap papiera, ktorý si odložím a napísané myšlienky  vo vhodnú chvíľu použijem.